Losar, o Losaru, a co je Losar.

Svůj pohled a vnímání jednoho z nejvýznamnějších tibetských svátků vůbec nám poskytli: Ragini, místní učitelka školy, a Tomáš, český dobrovolník, učitel a koordinátor školy.

LOSAR by Ragini Gupta, 13th December

Losar is a very significant festival that comes or brings us lots of happiness os blessings. Actually, Losar stands like:

L - Lots of lovable and cherishable moments

O - Offering party

S - Searching happiness

A - Atmosphere that is pure or transparent

R - Religious tendency

 This festival is celebrated all over the ladakh. Every Buddhist engaged in religious ceremonies or indulge in holy prayers. They expect that this losar gave lots of happiness to each and every person either they are rich or poor. In this losar festival, every teacher enjoys a lot. Our school, Sun school, gave us vacations of 10 days. I.e. from 6th of December to 15th of December. These people prepares lot of simple dishes just like: rice, meat, momo, pulses, maggi. And in drinks they offer chaang, arak, rum etc. When their losar finishes then 7 days they held prayers in their homes. One they they call "Bad day" in which they broom in all rooms and removes old articles and arrange new articles in home due to coming of new year. Lastly, I say that losar is quite a fabulous festival in which every person enjoys a lot. I expect that this festival creates newness to each and every person. Thanks!!

----------------------

losar by tomas

Rôzne náboženstvá sa dotýkajú v momentoch, kedy by sme to najmenej čakali, akoby nám chceli ukázať spoločný základ, ktorý sme doteraz prehliadali.  Losar – oslava tibetského Nového roku – je sviatok buddhistický, my sme však doňho vniesli – neúmyselne, určite nechcene – symbol kresťanský: obrázok troch kráľov, troch mudrcov, ktorí prichádzajú osláviť  príchod Nového.  Podobností by sa dalo s trochou snahy a privretím oboch očí nájsť viac. Sme samozrejme traja, čo tomuto porovnaniu výrazne pomáha, a prichádzame z diaľky. Síce zo Západu, zato s rovnakou pokorou. Keď navštevujeme domácnosti Kargyaku, Ski, Table a Tangzo, tiež prinášame dary, i keď skromné: Lucka upečie koláč, cukroví, donesieme vrecko orieškov. Netuším aké prijatie sa dostalo trom pútnikom v Betleheme, nás však všade čaká – i keď nie sme múdri králi – prijatie kráľovské: radostné, otvorené a najmä štedré.  Cez Losar sa ničím nešetrí, dostávame placky, ryžu, malé hrady z tsampy namočené do masla, yačie mäso pečené i varené, pečienku vyvarenú i surovú, mäsové a zemiakové momos, a hlavne chang, chang, chang, ktorý sa nalieva od rána do večera, akoby sa jeho neustálym prúdom zmývali všetky hriechy minulého roka.  Takto putujeme od domu k domu, od rodiny k rodine, od dediny k dedine  - a cestu nám neurčuje hviezda; stačí  okno, v ktorom už zďaleka vidieť blikotavé svetlo, stačí šum hlasov a krik detí, stačí ozvena bubnov a spevu, ktorým tradične oslavujú Losar v dedine Ski.  Stačí zaklopať a vojsť, dostať požehnanie maslom na čelo a s ním blažené zabudnutie na to, že nie sme Traja králi, že sme len cudzinci, ktorí sú tu opäť o niečo menej stratení, a zato sa s vďakou klaňajú.

Zpět k článkům.