Kargyak je miesto s vlastnými pravidlami

Kargyak je miesto s vlastnými pravidlami, lahko v nom nastane inverzia hodnôt i farieb. Napríklad: Vo vnútri, v škole, je už všetko cierne na bielom: koncorocné testy dopísané, výsledky pozbierané, deti postupujúce do dalších rocníkov, akoby sa nechumelilo. A ono chumelí, stací vyjst pred školu a všetko je naopak: biele na ciernom. (...)

Dalo by sa povedat, že s prvým snehom zmizol Kargyak z mapy sveta, keby na nejakej bol. Z ciernych yakov sa stali velké biele kravy, rieka sa premenila na caj, do ktorého sa sype sušené mlieko. Cesticky medzi domami sa hladajú iba inštinktívne, prípadne s pomocou detí, ktorým sneh ani tma orientacné schopnosti neznižujú, ba naopak.

Dedina mohla zmiznúr nášmu pohladu, neprestali sme ju však pocur: bucanie yakov, ktorí od rána ušlapávajú posledné stohy jacmena; dedincania, oslavujúci koniec zberu, štrganie pohárikov s chhangom; indická hymna, ktorá ráno otvára vyucovanie a nedockavé výkriky detí, ktoré sa vecer hrnú do školy, aby si tam pozreli Levieho krála. Niektoré z tých zvukov na chvílu utíchnu: deti dostali pár dní prázdnin, po šiestich dnoch testovania z anglictiny, matematiky, hindi, bhotik, social a general science, si oddych zaslúžia, prípadne si ho zaslúžia ucitelia. V novembri zacal nový školský rok, s ním by mali príst nové ucebnice a nový tibetský ucitel, väcšia zima, pytle yacieho trusu na jej potlacenie a deti, ktoré sa tešia do školy. Kargyak je miesto s vlastnými pravidlami.

Tomáš

Zpět k článkům.